Tak a dnes som povedal definitívne dosť, keď som našiel Rišovi ďalší krvavý škrabanec. Pekne som ich nechal trochu spolu na rozlúčku a vzal som Huga k susede. Tam sme mu prichystali klietku, dal som mu hamak, jedlo, vodu a suchý chlieb a nechal ho si zvyknúť. Asi 15 minút len ňufkoval a skúmal no potom sa najedol a ľahol si spať. Keď sa zobudil ešte som mu ostrihal pazúriky a pohral sa s ním a pomojkal, bolo mi strašne ľúto, že ho tam musím nechať. Viem, že o neho bude postarané a aj ja tam budem chodiť a starať sa, ale predsa je to trochu iný pocit ako keď som ho mal doma. Musím si len zvyknúť. Teraz 6. by bolo 5 mesiacov, čo je so mnou, ale vlastne veď aj vždy je môj, len není so mnou stále.
Rišo a Fábio si asi ešte neuvedomujú, že ho už asi neuvidia. Kľudne si spia v hamaku, vypili polku čaju z napájačky a sú jeden na druhom. Chrustíkovia moji. Ale je to tak lepšie. Aj keď sú už len dvaja, ale majú pokoj.
Rišo a Fábio si asi ešte neuvedomujú, že ho už asi neuvidia. Kľudne si spia v hamaku, vypili polku čaju z napájačky a sú jeden na druhom. Chrustíkovia moji. Ale je to tak lepšie. Aj keď sú už len dvaja, ale majú pokoj.
Komentáře
Přehled komentářů
Dík, aj ja si myslím, že to bolo to naj riešenie...budem ho aspoň navštevovať.
:(((
(Sunny, 4. 3. 2007 17:56)Musí Ti byť smutno,Kubko... Ale spravil si dobre- je to najlepšie riešenie pre vás všetkých. Aj keď je jasné,že máš teraz v sebe nejaké prázdne miesto... Poznám to. Bude fajn:)
ďakujem...
(Kubo, 4. 3. 2007 18:06)